Takmer všetka pôda, na ktorej hospodária poľnohospodárske družstvá, akciové spoločnosti, alebo aj rodinní farmári na Slovensku, sa prenajíma. V prenájme je vyše 90 percent pôdy a zvyšok je vo vlastníctve aktívnych poľnohospodárov. Podnet na to, aby sa slovenskí poľnohospodári začali viac zaujímať o kúpu pôdy, dali poľnohospodárske podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou.

Prečo prišli na Slovensko

Najviac ich je z Dánska, kde je pôda zhruba tri razy drahšia ako na Slovensku. Nehovoriac o Holandsku, kde hektár stojí 24-tisíc eur, čo je šesťnásobok najdrahšej slovenskej pôdy zo Žitného ostrova. Slovensko je pre cudzincov príťažlivé cenami pôdy aj vyspelou pracovnou silou a rozhľadenými manažérmi. Nie je problém, aby im pridali na platoch a dosahovali špičkové výsledky.

To hlavné, čo láka investorov zvonka, je pôda. Najprv kúpia poľnohospodársky podnik a potom začnú dávať návrhy vlastníkom pôdy, s ktorými majú uzavreté nájomné zmluvy. Cudzinci chcú mať istotu, že investície do kúpy firmy neboli zbytočné. Tú istotu im dáva len pôda v ich vlastníctve.

Pôdu nakupuje napríklad aj spoločnosť Donau Farm Kalná. "Nemáme problém nakúpiť pôdu. Sú ľudia, čo prídu za nami sami, a sú prípady, že oslovíme vlastníkov pôdy aj my,“ hovorí riaditeľka firmy Zuzana Benešová. "Za ostatné roky sme si vybudovali dobrú reputáciu, načas platíme nájomné, plníme všetky zmluvné záväzky, preto nám ľudia pri predaji pôdy dôverujú,“ hovorí riaditeľka Zuzana Benešová a podotkne, že pôdu nepreplácajú.

Na otázku, či pri predaji pôdy vlastníci rozlišujú slovenských a zahraničných investorov, riaditeľka Donau Farm odvetila, že našinci stále viac uprednostňujú domácich poľnohospodárov pred cudzincami.

Sny a realita

"Po pôde je síce dopyt, ale babičky a deduškovia, ktorí ju vlastnia, ju nechcú veľmi predávať. Zo všetkých strán počujú: pôda, pôda, pôda, a tak si myslia, že neskôr ju oni či ich vnuci predajú ešte drahšie. Lenže poľnohospodárska pôda už v súčasnosti dosiahla maximum, za aké sa dá predať,“ vysvetľuje situáciu na trhu s pôdou šéf agrobiznisu v UniCreditBank Jaroslav Matoušek.

Pôdu nemajú záujem predávať ani jej majitelia na Žitnom ostrove. "Kúpiť hektár pôdy za tritisíc eur je už takmer nemožné, bežná trhová cena je okolo štyritisíc eur,“ opisuje situáciu v okrese Dunajská Streda riaditeľka Agrárnej komory Slovenska Helena Patasiová.

Obyvatelia Holíc na Ostrove napríklad hovoria, že euro už nie je tou tvrdou menou, akou bolo na začiatku krízy, istejšia ako peniaze je pôda. "Čas hrá pre vlastníkov pôdy,“ vyjadruje mienku svojich spoluobčanov starosta Holíc Imrich Vajas. Holičania čakajú aj na výstavbu rýchlostnej komunikácie R7, ktorá má viesť cez ich chotár. Predpokladajú, že to zdvihne ešte viac cenu pozemkov. Snívajú o takmer 20 eurách za štvorcový meter.

Farmárčením sa pôda nezhodnotí

Lenže cenu pri výstavbe štátnych komunikácií nemožno dvíhať do neba. "Pri vykupovaní pozemkov sa opierame o znalecké posudky. Ak s nimi majitelia pôdy nesúhlasia, môžu si zadovážiť takisto znalecký posudok. Potom sa usilujeme dohodnúť. V prípade, že niekto sa nechce dohodnúť, prichádza ako posledné riešenie inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme,“ objasňuje postup pri vykupovaní pôdy pod štátne cesty hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošik.

Ak sa však neďaleko rýchlostnej cesty rozhodne súkromný investor postaviť povedzme logistický park, tam nie sú nijaké obmedzenia pri rokovaní o cene. Ako rovný s rovným rokuje majiteľ pôdy s investorom.

Kľúčovým pri predaji poľnohospodárskej pôdy je fakt, že pokiaľ pôda bude ďalej slúžiť na pestovanie pšenice, repky, viniča či bude na nej sad jabloní, nemôže nikto očakávať, že sa zhodnotí tak, ako keď sa pôda premení na stavebný pozemok.

Predstava, že polia pokryjú automobilky, nákupné centrá a rôzne sklady, je scestná. V záujme prežitia potrebujeme pôdu. Má vysokú cenu, pretože je nositeľkou života. Jedno si treba uvedomiť, aj vlastníci pôdy sú v skutočnosti iba jej správcami. Musia či mali by pamätať na svoje deti i deti týchto detí.