Ak dedíte majetok z cudzieho štátu, od augusta budúceho roka sa na vás budú vzťahovať nové pravidlá. Pokiaľ chcete previesť darovanú pôdu blízkym príbuzným, zákon to umožňuje. Ušetriť môžete na daniach, pokiaľ nehnuteľnosť vlastníte viac ako päť rokov. Čo je ešte dôležité vedieť? Zisťovali sme za vás.

 

 

 

Pravidlá cezhraničného dedenia sa majú čoskoro zmeniť. Dotkne sa to zhruba vyše 450 000 európskych rodín, ktorých každý rok čaká medzinárodné dedičské konanie. Nariadenie EÚ o cezhraničných dedičstvách sa bude vzťahovať na dedičské konania po zomrelých od 17. augusta budúceho roka. Na Slovensku bude mať toto nariadenie prednosť pred zákonom.

Rôzne kritériá, rôzne štáty Ako hovorí notárka a mediátorka Miriam Imrich Breznoščáková, dedičské konania sú zatiaľ výlučnou záležitosťou každého štátu. Prípadne sú upravené medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonom. Kritériom, podľa ktorého sa určí súd alebo notár, ktorý bude dedičskú vec prejednávať, je štátne občianstvo, či bydlisko pobytu a miesto štátu, kde sa nachádza majetok zosnulého. V niektorých dedičských konaniach sa podľa notárky využívajú aj „štiepené“ či zmiešané dedičské štatúty. Ak napríklad žijete a pracujete v cudzine, ale zdedíte majetok na Slovensku po vašom príbuznom Slovákovi, nie je rozhodujúce miesto pobytu vás ako dediča, ale zosnulého. Vtedy bude prejednávať dedičstvo slovenský notár podľa nášho práva. „Dedičom bude cudzinec, ktorý sa osobne alebo cez svojho zástupcu zúčastní na dedičskom konaní. Iná situácia by nastala, ak by zomrel cudzinec a zanechal by majetok v našej krajine. Vtedy by slovenský notár prejednával iba majetok na Slovensku.“

Po novom inak V budúcnosti by mala byť podľa notárky situácia jednoduchšia. Namiesto rôznych kritérií dedenia sa zavádza jednotné kritérium – obvyklý pobyt. Teda právomoc konať vo veci celého dedičstva bude mať súd či notár štátu, kde mal zosnulý obvyklý pobyt. Ako to môže vyzerať v praxi? „Ak ste napríklad ako Slovák dlhodobo žili v Belgicku, a mali ste okrem majetku u nás a v Belgicku aj byt v Holandsku, mal by rozhodovať o dedičskom konaní jeden štát podľa svojho práva, teda belgický súd podľa belgického práva,“ tvrdí notárka. Ak by ste chceli zvrátiť tento stav, čiže aby dedičstvo prejednával slovenský súd, môžete využiť tzv. voľbu práva. Stačí, ak to vyhlásite pred notárom a urobíte niečo ako závet pre prípad smrti.

Príklad z praxe: Čitateľka HN pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a trvale tam aj žije. Jej rodičia žijú na Slovensku. Je jedináčik. Ako to bude s cezhraničným dedením? Dnes: Dedičstvo po Slovenke Anne bude prejednávať slovenský notár podľa slovenského práva, ohľadom jej celého majetku v SR. Prípadne aj majetok nachádzajúci sa v Rakúsku, ak sa podľa zmluvy medzi obomi štátmi tento vydáva slovenským súdom na prejednanie, alebo Rakúsko priznáva takémuto osvedčeniu o dedičstve právne účinky. Dedičmi budú, ak nemá deti ani manžela, jej rodičia (keď nezanechala závet).

Od 17. augusta 2015: Ak si Anna nezvolí slovenské právo podľa štátneho občianstva, dedičstvo bude prejednávať rakúsky súd podľa jej obvyklého pobytu. Ten rozhodne ohľadom celého jej majetku, teda aj slovenských nehnuteľností. Môže vydať európske osvedčenie o dedičstve, ktoré poslúži pre zápis do katastra nehnuteľností v SR. Zdroj: www.notar-vranov.sk

 

 

Ak vlastníte pozemok, môžete ho previesť na iných bez toho, aby ste museli splniť podmienky dané zákonom. Týka sa to však len určitých skupín ľudí a istých typov pôdy. Vtedy nemusíte zverejniť inzerát cez Register ponúk, s čím je spojená zbytočná administratíva a isté časové zdržanie.

Prevod a dedičstvo pôdy Podľa Lucie Regecovej, advokátky z advokátskej kancelárie Glatzová & Co, ak ide o darovanie, Európska únia nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy nijako nereguluje, no úpravy sa v jednotlivých krajinách značne líšia. „Podobné obmedzenia, ako u nás zaviedol zákon od 1. júna 2014, nie sú v okolitých štátoch až také nezvyčajné. Menšie či väčšie administratívne povinnosti a zákonné obmedzenia pre prevod alebo dedenie poľnohospodárskej pôdy platia napríklad v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku či vo Francúzsku.“ Bežný človek podľa súčasnej legislatívy nie je absolútne vylúčený z nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy. Komu a aký typ pozemku Pri darovaní záleží jednak na tom, komu pozemok darujete, a jednak na tom, o aký druh pozemku vlastne ide. Vždy podľa notárky záleží na tom, kto je kupec zdedeného alebo darovaného pozemku. Ak je ním osoba blízka, spoluvlastník pozemku alebo poľnohospodár, ktorý v rovnakej obci podniká minimálne 3 roky, ponuková povinnosť nie je potrebná. Ak však kupujúcim je iná osoba, musíte ponuku zverejniť cez Register ponúk a čakať, kým bude o váš pozemok záujem. Preverte si aj všetky obmedzenia a ťarchy, ktoré môžu byť na vašom pozemku. Často sa stáva, že pozemok, alebo jeho časť, je prenajatý na poľnohospodárske účely, prípadne na ňom viazne vecné bremeno. „Pri nájme poľnohospodárskej pôdy je ukončenie nájomných vzťahov zdĺhavý proces, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou. Čiže ročná výpovedná lehota, termín, dokedy možno dať výpoveď z nájmu,“ uzatvára advokátka.

Dva druhy výnimiek. Týmto môžete darovať pôdu: Zákon umožňuje previesť pôdu na určitý okruh osôb bez toho, aby museli byť splnené podmienky stanovené zákonom. To isté sa vzťahuje na určitý druh pôdy. Pozrite sa ako.

• blízkym a príbuzným (napríklad rodičia, deti, manžel, súrodenci)

• spoluvlastníkovi pôdy

• tým, ktorí v obci, kde sa pôda nachádza, podnikajú v oblasti poľnohospodárskej výroby, najmenej 3 roky predo dňom uzavretia darovacej zmluvy

• záhrady • pozemok v zastavanom území obce

• pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie, jeho výmera je menšia ako 2 000 štvorcových metrov, prípadne je priľahlý k stavbe, s ktorou tvorí funkčný celok. Pozor! V ostatných prípadoch je darovanie možné, len ak splníte podmienky od 1. júla 2014.

 

  

Chcete predať v tomto roku dom po rodičoch, ktorý ste zdedili alebo vám ho darovali? Daň neplatíte v prípade, ak sú takéto príjmy oslobodené od dane. Ide napríklad o predaj domu, ktorý vlastníte dlhšie ako päť rokov, alebo tiež o nehnuteľnosť, ktorú ste zdedili po rodičoch, pričom ju vlastnili viac ako päť rokov.

Splnenie podmienok Ak sa nehnuteľnosť prevádza na základe kúpnej, darovacej alebo zámennej zmluvy, vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa. Takýto príjem, ak je oslobodený od príjmov, nemusíte vôbec uvádzať do daňového priznania. Platiť daň z predaja nehnuteľnosti taktiež nemusíte, ak spĺňate obidve nasledujúce podmienky: byt či dom ste získali do vlastníctva najneskôr do 31. 12. 2010, a zároveň ste v ňom mali prihlásený trvalý pobyt najmenej dva roky pred predajom. Inak sa postupuje vtedy, ak oslobodení nie ste. Príjem z predaja sa zdaní podľa paragrafu osem zákona o dani z príjmov.

Dátumy vás nepustia Podľa Patrície Macíkovej, hovorkyne Finančnej správy, daňovníci často zabúdajú, že každý nadobudnutý podiel na vlastníctve treba pri predaji nehnuteľnosti posúdiť samostatne. „To znamená, že ak predávate dom či byt, ktorého vlastníctvo niekto nadobudol postupne rôznymi formami a v rôznych rokoch, potom sa môže stať, že čas príjmu z predaja podlieha zdaneniu a časť môže byť od dane oslobodená.“ K zdaniteľným príjmom si môžete uplatniť pomernú časť vzniknutých výdavkov.

Zaplatíte aj zdravotné odvody Do základu dane zahrniete váš zdaniteľný príjem, ktorým je rozdiel medzi predajnou cenou nehnuteľnosti zníženou o preukázateľne vynaložené výdavky na jeho obstaranie. Z takto vyčísleného zisku, ktorý je zdaniteľným príjmom, potom musíte zaplatiť daň z príjmov a následne aj zdravotné odvody (14 percent). Sumu príjmu uvediete v daňovom priznaní v zdaňovacom období, kedy ste tento príjem prijali, teda za rok 2014. Keďže systémy verejnej správy sú navzájom prepojené, nie je potrebné zasielať zdravotnej poisťovni žiadne podklady. Daňový úrad zašle zdravotnej poisťovni potrebné údaje z vášho daňového priznania na vyrubenie odvodu na zdravotné poistenie.

 

 

 

 

Zdedili ste pozemok alebo ste ho dostali do daru? Pozor na to, ako s ním naložíte ďalej a či ho budete môcť ďalej užívať.

Podiely s viacerými spoluvlastníkmi Pozemky s viacerými spoluvlastníkmi sa podľa Jozefa Bugára, podpredsedu Komory pozemkových úprav, zvyčajne nachádzajú v extraviláne, teda v nezastavanej časti obce. „Nemajú znateľné vlastnícke hranice a sú združené vo väčších poľnohospodárskych obrábaných celkoch. Nie sú vlastnené v podiele 1/1, ale sú to spoluvlastnícke podiely väčšieho počtu v podstate rovnocenných vlastníkov,“ objasňuje nám. Je potom veľmi ťažké dostať sa k vlastnému užívaniu takéhoto majetku. Ľudia ho nezriedka radšej, aj keď pod cenu, predajú.

Zmeny od júna Pre bežných ľudí, teda drobných vlastníkov, sa toho od júna v prípade pozemkov až tak veľa nezmenilo. Ako hovorí Jozef Bugár, spresnili a zlepšili sa podmienky najmä jednoduchých pozemkových úprav. „Tieto konania sú však finančne náročné. Nedá sa predpokladať, že drobní vlastníci by mali záujem si ako jednotlivci usporiadať svoje vlastníctvo do lepšieho, vyhovujúcejšieho stavu. Tieto konania si zväčša objednajú a realizujú skôr väčší vlastníci.“ Prípadne aj skupiny viacerých záujemcov.

Usporiadajte si pôdu Ak ste napríklad zdedili po niekom viac hektárov ornej pôdy a trávnatých porastov, ktorá patrí viacerým spoluvlastníkom, budete si musieť dať takéto dedičstvo na poriadok. Buď môžete čakať, kedy vo vašej obci nariadi a zaplatí pozemkové úpravy štát. „Alebo môžete hľadať cesty, ako zapojiť väčší počet jednotlivcov, ktorí budú mať tiež záujem v danej lokalite pozemky preusporiadať,“ tvrdí Bugár. Prípadne treba do toho zapojiť obec či väčších investorov v okolí, ktorí by boli ochotní takúto aktivitu podporiť.

Príklad z praxe: Dvaja spoluvlastníci vlastnia chatu na nevysporiadanom pozemku. Ja záhradu obrábam a starám sa o chatu, je to už vyše 20 rokov. Mohli byť túto pôdu získať vydržaním? Na získanie pôdy vydržaním nestačí iba jej užívanie počas viac ako 10 rokov. Musí byť naplnená aj druhá podmienka zákona, a to, že ju užívate v dobrej viere ako vlastnú. To znamená, že ste si ju od niekoho kúpili, dostali darom alebo ju inak nadobudli. Toto je, žiaľ, na Slovensku bežný jav, že ľudia si pamätajú iba tú prvú podmienku vydržania a dožadujú sa niečoho, čo im v zmysle zákona nepatrí a ani patriť nemôže. Postupujte tak, že vyviniete úsilie o odkúpenie príslušnej časti majetku alebo sa pokúste dohodnúť na reálnej deľbe pôdy. Prípadne máte možnosť požiadať o vysporiadanie majetku súd.

ZDROJ: www.hnonline.sk